História súboru
Zrod divadelného Brezna
Najstaršiu tradíciu v meste má školské divadlo. Ešte pred povýšením na slobodné kráľovské mesto (1655) si založilo protestanskú školu (1563) - žiaci tejto školy takmer každoročne hrávali latinskú hru pre patrónov školy a ďalšiu hru v reči ľudu pre miestne meštianstvo. V tom období bol rektorom školy Ján Simonides, ktorý veľmi podporoval divadelné vystúpenia žiakov a pravdepodobne pre nich písal aj hry. Začiatok ochotníckych predstavení nevieme presne vypátrať. Existuje článok, v ktorom sa spomína, že aj v Brezne sa hralo Chalúpkovo Kocúrkovo už v roku jeho vydania (1830) a tak by teda - podobne ako v Liptovskom Mikuláši - i v Brezne bol začiatok slovenského divadelníctva spojený s najslávnejšou Chalupkovou hrou. No hoci má Brezno pomerne bohatú predprevratovú divadelnú históriu, zaznamenalo zároveň aj najväčší jej úpadok - ostatné slovenské predstavenie sa tu hralo roku 1899.
Vznik Divadelného súboru Jána Chalupku
Krátko po vzniku Československej republiky, podobne ako v iných slovenských mestečkách a krajoch prevalila sa divadelná "pohroma" aj na Pohroní. Už v roku 1919, za účasti Štefana Krčméryho založili v Brezne Miestny odbor Matice slovenskej. Pri tomto našom najvýznamnejšom kultúrnom spolku vzniklo v roku 1923 Divadelné združenie, ktoré sa čoskoro zaradilo na čelné miesto medzi najvýznamnejšími vyspelými ochotníckymi súbormi na Slovensku. Nielen v samotnom meste, ale aj v okolitých dedinkách a mestečkách hrávalo divadlo každé väčšie občianske združenie či spolok a veľkej obľube sa tešili aj operetné predstavenia. No najvýraznejší profil breznianskeho ochotníctva začali formovať ženy - Oľga Trčková, Vika Zibrínová, ale najmä Elena Hollá-Holédzyová. Obdobie tridsiatych a začiatok štyridsiatych rokov, ktoré všestranne poznačila a vyhranila Holéczyovej práca neprinieslo iba významné úspechy breznianskych ochotníkov doma, ale je to aj doba ich výrazného prieniku najprv do bližšieho i ďalšieho okolia, potom na reprezentačné slovenské fóra, do Martina, na javisko Slovenského národného divadla, do košickéhho i bratislavského rozhlasu, do slovenského filmu i do cudziny. O Brezňanoch sa v týchto rokoch veľa po celom Slovensku hovorilo, ale aj sami prehovorili do slovenských divadelných záležitostí. Oživenie divadelnej činnosti po oslobodení podnietil odbor kultúry Okresného národného výboru. Pri Dome osvety združil všetkých breznianskych ochotníkov, starých i mladých, skúsených aj začínajúcich, v celomestskom krúžku. A tí začali uvažovať o zlepšení svojej práce - starí herci chceli získať nové vedomosti od profesionálnych režisérov - tam začína etapa trvajúca dodnes: cielenej dramaturgie a prípravy inscenácií v spolupráci s profesionálnymi režisérmi, scénografmi a divadelnými vedcami. Z nich naplatnejšími, ba "nezaplatiteľnými" boli i sú Peter Scherhaufer, Roman Polák, Ľuboslav Majera, Matúš Oľha a dr. Ján Sládeček, ako aj Jozef Ciller či Jaroslav Válek. No i herecké sily sú silné, i napriek tomu, že sú iba čisto domáce - pri divadle sa tu vymieňajú celé divadelné rody najmä Obernauerovcov, Daxnerovcov, Vagadayovcov,... V ostatných štyridsiatych rokoch ubudlo premiér, zato pribudlo činov, ciest do sveta, zájazdov po republike, ocenení v súťažiach. O tom všetkom najlepšie hovoria prehľadné štatistiky, súpisy a tabuľky, ktoré sú zároveň pamätnými tabuľami najväčších umeleckých úspechov Chalupkovcov. In.: Čavojský, Ladislav: Divadlo v Brezne. Brezno, ZV ROH pri k.p.Mostáreň Brezno 1988.
List L.Čavojského k objasneniu histórie divadelného súboru:
Naši predchodcovia sa kedysi pred rokmi rozhodli datovať nepretržitú činnosť divadelných ochotníkov v Brezne počnúc rokom 1923. Dnes my, ich nasledovníci, ani len netušíme, čo ich viedlo k tomuto rozhodnutiu, a myslíme si, že oprávnene "pochybujeme" o správnosti tohto rozhodnutia - i keď sme si vedomí a považujeme za najdôležitejšie, že takáto zmysluplná aktivita skupinky nadšencov tu vôbec je a prináša radosť a potešenie nielen nám , ale a najmä našim divákom - a to sa "opovážime" tvrdiť so všetko skromnosťou - za nemenej podstatné považujeme, už s ohľadom na generácie nadšencov divadelníkov-amatérov, čo sa vystriedali pred nami, aby boli aj tí "zahrnutí do počtu". Preto sme sa rozhodli osloviť nášho dlhoročného nielen priaznivca, ale predovšetkým priateľa a múdreho a nami veľmi váženého človeka pána Ladislava Čavojského s otázkou: Akí starí sú breznianski ochotníci? Na túto otázku vám nik správne neodpovie.Každý si iný rok považuje. Žiadny divadelný "starúš plesnivec" si najstaršie horehronské divadelné dejiny presne nepamätá. Väčšina historikov sa drží prameňov. Uznávajú len čierne na bielom. Lenže divadlo bolo vždy pestrofarebné, rozliate v čase i priestore. Divadelná matrika nikde na svete neexistuje. Nemajú ju ani Brezňania. Podľa dobovej tlače by si mesto mohlo ako dátum zrodu ochotníctva nárokovať rok 1844. Vtedy vraj zahrali aj štrnásťročnú prvotinu svojho dušpastiera Jána Chalupku Kocúrkovo. Lenže poruke máme aj doklad, ktorý dátum breznianskych divadelných krstín posúva o štrnásť rokov dozadu. Aj vtedy sa vraj hralo Kocúrkovo. Túto informáciu nehľadajte v dákom horehronskom plátku, lež v zábavnej prílohe Pressburger Zeitung (Prešporských novín). Tam sa spomína, že Kocúrkovo sa hralo roku 1830 v Brezne s veľkým úspechom, dokonca dvakrát! Ak to bola pravda, prvé kroky breznianska Tália urobila v rovnakom čase ako liptovsko - svätomikulášska. No spomínaný príspevok bol anonymný a pripomínal čitateľom, že práve vyšla veselohra s názvom Kocúrkovo, a je to "radostný dar pre náš ľud". Radostný preto, lebo od Palko- vičovej hry na zasmiatie pre pána i sedlika Dva buchy a tri šuchy minulo už tridsať okov. Recenzia pripisovala Kocúrkovo profesorovi Slavkovskému. Historik Ján V.Ormis "vyšľakoval", že onen anonym bol sám Chalupka. Sám robil reklamu svojej prvotine. No keďže ju sám sebe upieral a pripisoval mŕtvemu kolegovi, všakovako zavádzal čitate- ľov, nedá sa celkom veriť ani jeho informácii, že Kocúrkovo s veľkým úspechom zahrali v slobod- nom kráľovskom meste Brezne. Na druhej strane je pravda, že Chalupka sa svojich farníkov bál. Veď si naň cirkevnej vrchnosti sťažovali, aby "kocúrkovské knižky a komédie nevydával - ze svých duší, čo ho chovají, posmech nečinil..." Iného svedectva okrem tohto autorovho o predstavení Kocúrkova v Brezne roku 1830 nemáme. Preto sme breznianske divadelné dejiny ochudobňovali o štrnásť rokov. Musíme si priznať, že v iných prípadoch sme boli ako divadelní historici veľkorysejší. Ako doklady prvých predstavení sme uznali oveľa menej hodnovernejšie pramene, než je toto Chalupkvo anonymné, chálitebné vyzdvi- hnutie svojej veselohry a pohotovosť breznianskych amatérov. Preto opravujem svoj názor. Áno, prvé ochotnícke predstavenie v Brezne bolo už roku 1830. A bolo to Kocúrkovo. Chalupka žil v Brezne od roku 1824 do smrti (1871). Celé dramatické dielo napísal tu, no všetky hry doma nevidel. Veď dodnes ich breznianski herci svojmu obecenstvu v celom rozsahu nepred- stavili. Darmo, aj o klasických hrách platí, že nie všetko, čo sa leskne je zlato. Zato však novodobí divadelní nadšenci sa k odkazu tvorcu slovenskej veselohry hlasno hlásia. Svoj súbor pomenovali po ňom. Aby zachovali tradičné zmätky okolo vzniku novodobej divadelnej tradície, nehlásia sa k prvým predstaveniam po vzniku Československej republiky - už roku 1919 bolo niekoľko predstavení Urbánkových hier - ale svoju kroniku si Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezna, skratka Chalupkovci, začali písať až od roku 1923. Oslavujú "iba" 85 rokov. Keby brali vážne a doslova slová svojho patróna, mohli by na svoju počesť a slávu divadelného Brezna tento rok vystreliť 178 sálv. Brezňania si veľkoryso robia "kocúrkoviádu" z vlastných zásluh.
